Už dávno nepatrím k tomu najmladšiemu ročníku. Dalo by sa povedať, že som stredná generácia. Nie, že by som sa považoval za starca ale nestíham stále sledovať nové trendy. Rôzne aplikácie, digitálne veci , ktoré pomáhajú ľuďom v tomto svete ale akoby nechceli pomôcť mne. Preto keď som chcel výstroj na lyžovačku, musel som použiť internet.

Najmä lyžiarske okuliare. Nejde o to, že by to bol nákup storočia ale viem, že rozdiely cien v rôznych obchodoch môžu byť ajo okolo 60 – 80 €. A to je už peniaz najmä keď chcem výstroj aj pre manželku. Nechcel som kupovať všetko len dokúpiť rôzne veci. Nevedel som ich zohnať. Veci sa mi plietli s rôznymi doplnkami ale nakoniec nemuselo to byť nové ale ani žiadny šit. Najmä aby som v tom s manželkou nevypadal ako dinosaurus.

Nie som až taký analfabet aby som nevedel, že sú aj obchody, ktoré ponúkajú použité doplnky, lenže v akom sú stave ? nie je lepšie radšej kúpiť všetko nové. No premýšľal som, nové je pekné, ale ušetrené peniaze tiež a ktovie či na budúci rok pôjdem s manželkou opäť. Keď som si zrátal dve a dve vyšlo mi, že veci nemusia byť nové. Nie som mladý a moje lyžiarske umenie sa stratilo niekam neznámo kam. No raz darmo už mi nehovoria Tomba.

Na internete som našiel rôzne obchody ale nechcelo sa mi do nich. Manželkine povzbudenie, že pôjde so mnou mi dodalo silu. Ja sa predsa nebojím. Jej úsmev bolo svetlo na konci tunela. A tak sme šli. Moje čierne mraky sa rýchlo rozplynuli. Výber solídny, aj značky, ktoré mi čosi hovorili a chlapík, ktorý tomu všetkému rozumel a pomohol nám. Nevyzeral som ako z posledného katalógu ale tiež to nebol žiadny šit. Manželkine jagavé oči ma utvrdili v tom, že som urobil dobre. Dovolenku sme si s manželkou užili aj vďaka ušetreným euráčom sme si mohli dovoliť aj niečo naviac a nemuseli sme rátať každý groš. Jednoducho pohoda.

Autorské právo: zoomteam / 123RF Reklamní fotografie